Naše dnešné kroky povedú na najvyššie položený bod Demänovskej doliny, na menej známy nízkotatranský vrchol v nadmorskej výške 1560 m.n.m. – Siná. Psychicky sa pripravujeme na stúpanie s prevýšením 700 metrov a zopár lezeckých úsekov zabezpečených oceľovým lanom.
Naša túra sa začína pri rázcestí Repiská. Držíme sa žltej značky smerujúcej do Sedla Sinej. Pokiaľ sa sem vyberiete počas zimnej uzávery, bude vás už v lese čakať informačná tabuľa o uzavretí chodníka. Nemajte však obavy – zimná uzávera sa týka chodníka od Sedla Siná smerom na hlavný hrebeň Nízkych Tatier.
Našu dušu dobrodruha neodradia ani strmé stúpania, serpentíny, úzke chodníky, či popadané smreky. Prvé zabezpečenie oceľovým lanom poteší detské duše, kedy sa budú cítiť ako horolezci, aj keď nejde o naozajstný lezecký úsek.
Cesta pokračuje strmo nahor, niekedy strmšie ako keby sme kráčali po schodoch. Žltá značka však nesklame a vyvedie nás z lesa odkiaľ sa nám naskytne pohľad na rúbanisko. Táto časť túry je naozaj smutná, facka samej pani prírode a takzvanému národnému parku. Bez stromov. Od tohto miesta je to ešte asi sto výškových metrov a budeme v Sedle Siná.
Na vrchole Sinej nájdete novopostavený dvojkríž a dve tabule s panoramatickými mapami. Miesto ako stvorené na pauzu, dobrý proviant a vychutnávanie sa okolitej prírody. Dole sa vraciame tou istou trasou ako sme prišli. Rozlúčime sa pohľadom na liptovskú stranu a púšťame sa na prvé prudké klesanie. Na parkovisku sumarizujeme náš dnešný výlet, prešli sme necelých 8 kilometrov, s prevýšením niečo cez 700 metrov a trvalo nám to takmer 5 hodín.
Tip na výlet a fotky: Lucia Šoóšová Horňáková a Miro Littva
