Sú miesta, ktoré sú niečím tajomné. Keď na nich vstúpite, cítite, že niečo skrývajú, či naznačujú. Ľudia ich v minulosti zvykli spájať s nečistými silami, diablom či pohanmi. Je taký aj Pohanský hrad na Cerovej vrchovine?
História medzi riadkami
História Pohanského hradu nie je tak úplne jasná ako u väčšiny hradov na Slovensku. Dokonca to nie je ani hrad v pravom slova zmysle. Pohanský hrad je hradisko vybudované na ploche celej hory. Hora má veľmi dobrú polohu a tým, že jej vrchol je rovný a z mnohých strán obkolesený strmými stenami, bol predurčený na bezpečné osídlenie našimi predkami.
Pohanský hrad je pohorie, na ktorom vládne atmosféra našich predkov.
Predpokladá sa, že hrad bol osídlený v dobe bronzovej Keltmi, neostali tu však po nich takmer žiadne archeologické nálezy. To, čo tu však objavujeme sú skalnaté výbežky a vežičky, jaskyne či okrajové skaliská, ktoré sa týčia ponad stromy už zdiaľky. Atmosféra je to, čo nás sem ťahá. Prísť na miesto obývané pravekými ľuďmi.
Keltská povesť o veľkej vojne
Natrafili sme sa ja povesť o tomto hrade. Rozprávanie sa začína postavením hradu Keltmi pred viac ako 2000 rokmi. Podľa povesti Kelti využili výhodnú polohu tohto miesta, keďže bolo chránené vysokými skalami, ktoré boli vlastne zvyšky starej sopky. Povesť tohto hradu hovorí o dievčine Hedvige a mládencovi, ktorí dokázali zabrániť veľkej vojne.
Hedviga žila na tomto mieste pred stovkami rokov a jej otec bol náčelníkom kmeňa. Hovorí sa, že práve on dal postaviť na tomto mieste dobré chránené hradisko, ktoré z troch strán obkolesujú vysoké skaly. Ostatným kmeňom sa to však nepáčilo a začali proti nim bojovať. Hedviga však nedokázala žiť schovaná v opevnenom hradisku schovaná pred nepriateľmi. Tak sa občas vytrácala spoza hradiska do lesov a lúk. Jedného dňa stretla na lúke mládenca. Bol to syn ich najväčšieho nepriateľa. Ako to už v povestiach býva, zaľúbili sa do seba. Keď sa schyľovalo k ďalšej vojne medzi kmeňmi, Hedviga s mládencom vystúpili na najvyššiu skalu a odkázali rodičom, že ak neprestanú bojovať, skočia z nej a zomrú. Ich otcovia sa zľakli a sklonili meče. Ďalší boj sa ani nezačal a láska týchto mladých ľudí zachránila niekoľko životov.
Cesta na Pohanský hrad
Tajomná história hradu nás zaujala a preto sme toto miesto nemohli obísť. Naše objavovanie sa začína v obci Hajnáčka pri kostole odkiaľ postupujeme zelenou značkou. Chvíľu kráčame po asfaltke cez most, spolu so značkou odbočujeme medzi domy a na konci ulice pokračujeme na chodník, kde sa začína strmšie stúpanie. Pred nami sa otvárajú lúky na konci ktorých vchádzame do listnatého lesa.
Dostávame sa na vrch Tilíč, kde odporúčame nevynechať vyhliadku na jeho vŕšku. Vyhliadka je iba pár desiatok metrov od chodníka, na ktorom sa nachádzame a trasa je riadne značená. Na tomto mieste si vychutnávame asi najkrajší výhľad na Hajnáčku a jej okolie aký sa nám dosiaľ naskytol.
Vraciame sa na náš chodník a pokračujeme k Pohanskému hradu, ktorý je už naozaj blízko. Dostávame sa na rázcestník a pomedzi balvany postupujeme červenou značkou. Táto cesta nás vedie práve cez najkrajšiu časť Pohanského hradu, kde prechádzame okolo pozostatkov pravekého valu.
Táto okružná prechádzka nám ponúka pohľady na kamenné moria, čadičové skaliská s výškou až 30 metrov či puklinové jaskyne. Medzi najdlhšie jaskyne tu patrí Stĺpová (182 metrov) a Labyrintová (151 metrov).
Príjemným bonusom výletu sú aj výhľady na široké a ďaleké okolie Slovenska a Maďarska na južnej strane Pohanského hľadu. Na vrchole sme okruhom prešli okolo celého pravekého valu a vraciame sa trasou akou sme prišli. Cesta na Pohanský hrad nám trvala približne 1 a 1/2 hodiny a stúpanie bolo citeľné. Zvládnu to však aj neturisti a trošku väčšie deti.
Tip na výlet a fotky: Peter Babiak
