Symbolický cintorín: Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu

Kameň za kameňom, okolo plesa a potom ešte trošku ďalej. Skrytý pred zrakmi ľudí v limbovom hájiku a kosodrevine. Magické ticho, akési čaro tohto miesta, ktoré vyvoláva pocit, že by si sa mal zamyslieť. Hoc len nad tým, aké máš šťastie, že tu môžeš byť a mal si tú možnosť vybrať sa na prechádzku. Symbolický cintorín. Miesto, o ktorom sa hovorí, že je mŕtvym na pamiatku, no živým na výstrahu. Miesto, kde sa spájajú osudy ľudí. Ľudí, ktorí venovali svoje srdce Tatrám a bude im patriť naveky.

V súčastnosti je na Symbolickom cintoríne vyše 370 pamätných tabúľ s viac ako 500 menami. Najstaršou z nich je  tabuľka z roku 1911 a je tichou spomienkou na Jenö Wachtera, ktorý zahynul v roku 1905 pri zlaňovaní zo Žabieho koňa.

Cintorín bez hrobov

Symbolický cintorín nájdeš pri Popradskom plese pod strmou skalou Ostrvy a vedie k nemu značený chodník. V zimnej sezóne je chodník uzavretý. Keď sa vydáš chodníkom okolo Popradského plesa, nemôžeš minúť odbočku. Pár minút chôdze po kamenistom chodníku natrafíš na malý lesík, v ktorom sa ukrýva toto tiché miesto. Symbolický cintorín je miesto, ktoré je venované obetiam Tatier a výnimočne aj Tatrancom, ktorí zahynuli vo svetových horách.

Symbolický cintorín vznikol v polovici 20.storočia a základom myšlienky boli pamätné tabuľky s menami obetí na miestach tragických nehôd v Tatrách. Tieto pamätné tabuľky boli totiž predtým umiestnené v rôznych častiach Tatier a pôsobili deprimujúco. Vznikla tak myšlienka premiestniť tieto tabuľky na jedno dôstojné a prístupné miesto. Za vznik tohto miesta vďačíme najmä Otakarovi Štáflovi a Alojzovi Lutonskému, vďaka ktorým bol v roku 1940 po vysvätení kaplnky stal Symbolický cintorín oficiálne otvoreným.

V nedeľu 11. augusta 1940 v rámci Tatranských slávností po slávnostných príhovoroch a vysvätení kaplnky prezidentom Slovenskej republiky za účasti spišského biskupa sa stal Symbolický cintorín oficiálne otvorený.

Toto miesto má auru. Myšlienka vďačnosti, za to, že tu môžeš byť a stáť, živý a zdravý, je všade navôkol. Ticho, ktoré tam priam počuješ je doplnené krásnou 50 ručne vyrezávaných krížov z Detvy. Na tomto cintoríne však nenájdeš ani jeden hrob. Sú to iba tabuľky, ktoré slúžia ako spomienka na tých, ktorí Tatry milovali a ostanú v nich naveky.

Každoročne sa na konci októbra koná na Symbolickom cintoríne pietna spomienka obetiam hôr, kde prichádzajú blízki zosnulých, ich priatelia či známi. Prísť sem môžeš aj ty – kedykoľvek mimo uzávery – a to dvoma spôsobmi. Asfaltovou cestou, ktorá vedie z parkoviska Popradské pleso alebo lesnou cestou zo Štrbského plesa. Obe trasy trvajú pohodovým tempom približne hodinku.

To, že sa  blížiš k cintorínu, k pamätnému a významnému miestu, ti názorní aj kríž, ktorý uvidíš cestou.

Pri vstupe na cintorín nájdeš na tabuli akúsi mapku areálu, keďže cintorín je pomerne rozľahlý. Môžeš tam vstúpiť aj so psíkom, no maj ho celý čas na vôdzke. Drevené lavičky ti možno spríjemnia chvíľku a poskytnú možnosť sadnúť si a nasať atmosféru tohto magického miesta. Vstupné na cintorín sa samozrejme neplatí a môžeš tu stráviť toľko času, koľko len chceš. Rátaj však určite so zopár desiatkami minút. Cesta naspäť je rovnaká akou si sa sem dostal. Chodníkom okolo Popradského plesa sa dostaneš k Majláthovej chate, kde sa môžeš občerstviť a pokochať sa výhľadmi, ktoré ponúka.