Každý výlet na hrad či zámok má pre mňa jedinečné čaro. Nejakým spôsobom sa tam priamo stretávaš s minulosťou, kráčas po chodbách, kde sa pred stovkami rokov prechádzali rytieri a kráľovné v nádherných róbach. Okrem samotnej prehliadky týchto starobylých obydlí si stále rada vypočujem aj legendy, ktoré sa s týmto miestom viažu. Keď som písala o Oravskom hrade, spomínala som tam Bielu pani, ktorá je súčasťou legendy tohto miesta. Bojnický hrad má zase svoju Čiernu pani. Obe tieto dámy – Bielu aj Čiernu – spája láska k mužovi. V tomto článku ťa prevediem Bojnickým zámkom a prezradím ti aj legendu, ktorá sa k nemu viaže.
Nezabudnuteľné momenty Bojnického zámku
Po zakúpení vstupenky a zaplatení za fotoaparát čakáme na pani sprievodkyňu na prvom malom nádvorí. Pred sebou máme majestátne steny zámku. Nebolo v pláne sprístupniť tento zámok verejnosti, no jeho posledný majiteľ – Ján František Pálfi vo svojom testamente vyjadril svoju túžbu po tom, aby ho mohla vidieť aj široká verejnosť. Začala sa teda rekonštrukcia niektorých jeho miestností tak, aby zodpovedali zachovaným fotografiám z minulosti. Napriek tomu, že vo veľkej časti sa použilo originálne zariadenie, niektoré kúsky museli dať opätovne vyrobiť na mieru. Všetko sa však podarilo a my tu teraz stojíme pri hradnej bráne a chystáme sa spoznať jeden z najnavštevovanejších zámkov na Slovensku.
História Bojnického zámku sa začína ako drevené hradisko z 12.storočia. Trvalo niečo vyše dvesto rokov, kedy sa vedľa hradiska začal stavať kamenný zámok, ktorý položil základy dnešnej podobe Bojnického zámku.
- Zlatú sálu sme navštívili v začiatkoch prehliadky. Určite ti neujde, že si práve v nej, aj keby ti to nikto nepovedal. Zlato bolo kedysi symbolom moci a bohatstva a táto miestnosť ním priam prekypuje. Pozri sa nad seba a uvidíš zlatý strop, ktorý je vyrezaný z lipového dreva a pozlátený zlatom.
- Prechádzame kaplnkou a dostávame sa ku výnimočným schodom. Na prvý pohľad nevyzerajú nijako špeciálne, no my sa dozvedáme, že sú najstaršie na zámku a majú jednu zvláštnosť. Kameň, z ktorých sú postavené, nebol dovezený, no sú priamo vysekané do travertínovej kopy, na ktorej je postavený samotný zámok.
- Opäť sa vrátime k zlatu a to konkrétne k Veľkému zlatému zrkadlu. Viaže sa k nemu vtipná legenda o tom, že keď sa do neho zapozeráte, na druhý deň ráno sa zobudíte krajší. Skúsili sme, no neviem či to posôbí už na prvýkrát, radšej sa tam preistotu ešte vrátim 🙂
- Spálňa a obývačka šľachticov zobrazuje vybavenie v nezmenej podobe od jeho pôvodných čias. Moja pozornosť sa zamerala na veľký príborník. Na prvý pohľad pekný kus nábytku, no za jeho dverami sa skrýval malý výťah na ručný pohon ktorým prepravili jedlá z jedálne hore do tejto miestnosti a tu ich pripravili pánom na jedenie.
- Kvapľová jaskyňa pod zámkom je súčasťou prehliadky. Nachádza sa v nej aj hradná studňa s hĺbkou 26 metrov a dve malé jazierka. Táto jaskyňa sa využívala ževraj už za čias osídľovania tejto oblasti, kedy ju ľudia využívali ako sklad a miesto na bezpečné prespatie.
Súčasťou areálu zámku je aj nádherný francúzsky park s lipou, ktorá má 700 až 800 rokov a patrí medzi najcennejšie stromy na Slovensku. Okrem úctyhodného veku sa pýši aj obvodom takmer 13 metrov.
Legenda o Čiernej pani
K Bojnickému zámku sa neviaže veľa legiend, možno menej ako ku iným známym hradom. Mojej pozornosti však neušla legenda o Čiernej pani, ktorá v sebe nesie aj určité ponaučenie. Jej hlavnou myšlienkou je vernosť v manželstve, dôvera, klebety a zlomyseľnosť.
Legenda hovorí o šľachtickom manželskom páre, ktorý žil na tomto zámku veľmi dávno. Jedného dňa sa však začala vojna a pán musel ísť bojovať. Keď sa vrátil, čakala ho doma manžeľka, dieťa, ktoré prišlo na svet, kým bol vo vojne a klebety, ako sa jeho žena zabávala s inými mužmi. V tej dobe boli také zvláštne zvyky, že ak by to robil muž, tak by to bolo v poriadku, že pre ženu to bolo neprípustné. Vzhľadom na klebety si nebol pán istý, či je dieťa jeho alebo je to ľavoboček. Pán zvolil trochu netradičné riešenie tejto situácie.
O vine alebo nevine jeho manželky mal rozhodnúť Boh a to tak, že skočí s dieťaťom v náručí z Huňadyho veže.
Ak ju Boh zachráni a ona prežije, znamená to, že má čisté svedomie a neklamala. Žena sa obliekla do čierneho, vzala na ruky svoje dieťa a s presvedčením, že jej krivdia, skočila z veže. Do priekopy však nepadla. Namiesto toho sa vzniesla k nebesám.
Do priepasti však popadali všetcí tí, ktorí klamali a očierňovali manželku pána. Zahanbený vdovec vtedy pochopil, ako veľmi sa mýlil. Pán odišiel zo zámku a nikto už o ňom nikdy nepočul. O Čiernej pani a zlomyseľných ohováračoch však ževraj počuť dodnes. Čierna pani sa ževraj zjavuje v zámku, kde smúti za manželom a duše tých, čo tragédiu spôsobili, tam plačú a stonajú nad svojim osudom.
